Kecskés, János (?-?) - bratislavský kanonikDarovací súpisPreklad: Dejiny zbierok ostrihomského biskupstva po roku 1543 sa dá ťažko zosumarizovať ako na základe prameňov, tak aj na ňu sa vzťahujúcej odbornej literatúry. Chaos v prameňoch a odbornej literatúre vyplýva zo zlého používania slov, alebo zo zlej formulácie. Odborníci iné hovoria o bratislavskej/trnavskej kapitulke, či bratislavsko-trnavskej biskupskej zbierke. Dejiny ostrihomského biskupstva a kapituly po r. 1543 do r. 1855, v Ostrihome, Trnave a Bratislave uchovávaných častí zbierok sa dozvieme najpresnejšie zo štúdie Kingy Körmendy. Biskupstvo a kapitula sa po páde mesta v r. 1543 sa musela presunúť do Trnavy. Biskupi sa v priebehu 17. st. sa presťahovali do Bratislavy. Cirkevné predmety, poklady, majetok, medzi nimi aj knižnicu si prirodzene brali do nového sídla. Vtedy sa zničila značná časť stredovekých kníh. V roku 1611 na trnavskej synode biskup František Forgách vydal rozhodnutie, v ktorého zmysle zomrelí cirkevní javadalmasok majetok museli nechať cirkvi. V roku 1625 jeden kráľovský prípis, dokument rozhodol o tom, že knihy zomrelých biskupov budú včlenené do už existujúcich kapitulských knižníc. Biskup Juraj Lippay cieľavedome budoval zbierku. Jedna z najdôležitejších budovateľských aktivít bola kúpa knižnice Antona Fuggera (1642-1643). Zbierku dal spísať biskup Juraj Szelepchényi Jánovi Henrichovi Hungerovi prvýkrát v roku 1674. Tento súpis už mal za výsledok tvorbu odborného katalógu. O dva roky neskôr, v roku 1676 vznikol súpis abecedný, autorský. Pokiaľ katalóg z roku 1674 pomenúva ako vlastníka zbierky inštitúciu (Catalogus Bibliothecae Metropolitanae Ecclesiae Strigoniensis), druhý inventár uvádza vlastníka jeden testulet inštitúcie (Index alphabeticus Bibliothecae Reverendissimi et Venerabilis Capituli Strigoniensis). Bratislavskú biskupskú knižnicu v roku 1821, trnavskú biskupskú kapitulskú knižnicu v roku 1855 preniesli naspäť v roku 1855. Od roku 1876 spolu spravovali zbierku a odvtedy táto knižná zbierka nesie meno Főszékesegyházi könyvtár. Časť kníh pochádza z knižnice Zachariáša Mošovského.Ďalšia literatúra: VÉRTESY, M. In: BEKÉv, II, 1964, s. 115;